Osobnosti sa na konferencii „Nová Európa 2016“ v Smoleniciach zhodli, že Európa nemá lepšiu alternat
„Európska únia je jediná vhodná alternatíva pre ďalší úspešný vývoj v Európe“, zhodli sa na tom osobnosti ktoré 29. novembra diskutovali o budúcnosti starého kontinentu na medzinárodnej konferencii „Nová Európa 2016“ na Smolenickom zámku. Takmer stovka zúčastnených hostí a rečníkov prevažne z krajín strednej a východnej Európy, ale aj ďalších štátov, hľadalo odpovede na otázky týkajúce sa aktuálnych spoločenských, politických a hospodárskych premien v Európe, v kontexte s ostatným vývojom v Európskej únii ovplyvneným aktuálnym Brexitom, migračnou vlnou, zmenou hospodárskych a sociálnych pomerov, bezpečnostnými rizikami i hrozbou terorizmu na starom kontinente.
Bývalý poľský prezident Bronisław Komorowski v úvode konferencie prízvukoval, že by sme nemali podliehať pesimizmu, aby sme sa nepoddali krízam, ktoré Európu sužujú. „Emigranti, v Európe hľadajú lepšie miesto na život, ale spôsobujú obavy zo straty európskej identity. V Poľsku nemáme ani jedného imigranta, ale stále sa bojíme,“ povedal účastníkom konferencie. Podľa Komorowského „nestojí za to, aby sme stavali „novú“ Európu, skôr musíme hľadať nové moderné myslenie, ktoré vystrieda to staré. Brexit oslabuje autoritu a potenciál Európy. Sme citliví na manipulácie, populizmus a tiež sa tu prejavuje národný egoizmus.“
Laureát Nobelovej ceny mieru a prvý porevolučný prezident Poľska Lech Wałęsa sa v príhovore zamýšľal nad tým, čí Európsku úniu treba „opraviť“ alebo „vybudovať úplne novú“.
Ivan Gašparovič z pozície bývalej hlavy štátu na konferencii prízvukoval, že za ekonomický rast, zlepšovanie sociálnych podmienok, rešpektovanú zahraničnú politiku vďačí Slovensko práve členstvu v Európskej únii. V súvislosti s vývojom v Európe i vo svete upozornil na rastúce riziko globálneho konfliktu. „Strácame záujem o spoluprácu a hľadáme vo svete problémy, ktoré chceme svojsky riešiť, či sa to niekomu páči, alebo nie, dnes je tu zase studená vojna a staviame bariéry,“ zaznelo v príspevku Ivana Gašparoviča.
„Súslovie Nová Európa vytvára dojem, že očakávame Európu inú, Európu zmenenú a kvalitatívne odlišnú, ako bola Európa stará, známa, tradičná, osvedčená. Európa, v ktorej sme žili a žijeme. A pretože náš svet ovládlo pokrokárstvo, tak nejako automaticky očakávame, že nová Európa bude lepšia, ako tá stará,“ vyhlásil na konferencii Jiří Weigl, výkonný riaditeľ Inštitútu Václava Klausa. Kríza eurozóny a predovšetkým Brexit ukázali, že EÚ v tejto podobe a bez zásadných zmien nemôže obstáť.
Podľa vedúceho Zastúpenia Európskej komisie v SR Dušana Chreneka Európsku úniu poškodzujú dezinformačné kampane a najvážnejšie škody spôsobuje strata dôvery medzi jednotlivými krajinami či občanmi. Ako uviedol, situácia v EÚ nie je ideálna, no napriek nedostatkom je stále tým najlepším projektom, ktorý máme. Je len na nás, aby sme ho zveľaďovali, posilňovali a chránili. „Realita je však taká, že európska integrácia nie je všeliekom a nie je ani dokonalá. Jej úspešné napredovanie si vyžaduje úprimnú a ochotnú spoluprácu, ale aj trpezlivosť,“ povedal v príspevku na konferencii Chrenek.
Pri príležitosti konania medzinárodnej konferencie Nová Európa 2016 pozdravil jej účastníkov aj šéf slovenskej diplomacie Miroslav Lajčák, ktorý vo svojom liste uviedol, že podujatie vníma ako diskusiu o tom, akým smerom sa má Európa ďalej uberať. „Dnes sa musíme čoraz viac zamýšľať nad tým, akým spôsobom podporiť vieru občanov v historicky výnimočný európsky projekt. EÚ nie je dokonalá, je to však najlepší nástroj na zvládnutie nových výziev. A som presvedčený, že náhradu za ňu nemáme,“ konštatoval minister.
Podľa prezidenta konferencie Nová Európa 2016, vedca a podnikateľa profesora Štefana Kassaya nápad zorganizovať toto medzinárodné podujatie vznikol ako snaha prispieť k slovenskému predsedníctvu v Rade EÚ aj formou otvorenej odbornej diskusie o novej podobe Európy. „Som presvedčený, že táto otvorená diskusia o budúcej podobe Európy nájde svoje uplatnenie na trvalej platforme Nadácie profesora Štefana Kassaya na podporu vedy a vzdelávania s názvom „Nová Európa“, ktorá tieto myšlienky a názory bude postupne prezentovať vo svojich publikáciách, na svojich odborných podujatiach i na webovej stránke www.neweurope.sk ,“ povedal hlavný organizátor konferencie.
Predseda Slovenskej akadémie vied Pavol Šajgalík vyzdvihol, že sa na konferencii stretla významná reprezentácia politická, vedecká a hospodárska. Medzi politikou, hospodárstvom a vedou je podľa jeho slov to správne napätie, ktoré vie priniesť podmienky, nové nápady aj ich realizáciu. Ako dodal, v tomto trojuholníku môžu vznikať nové nápady, ktoré prinesú spoločnosti osoh našej spoločnosti i celej Európe.
Prezident Európskej akadémie vied a umení profesor Felix Unger vo svojom vystúpení zdôraznil, že musíme veriť Európe, no treba nájsť správnu rovnováhu medzi jej východom a západom. „Vidím tú medzeru, ktorú musíme prekonať. Som sklamaný, že aj po tak dlhom čase po páde Berlínskeho múru tu táto medzera ešte stále existuje,“ uviedol.
Organizátormi konferencie Nová Európa 2016 boli Nadácia profesora Štefana Kassaya pre vedu a vzdelávanie, Európska akadémia vied a umení v Salzburgu a Slovenská akadémia vied. Podujatie na Smolenickom zámku nadviazalo na projekt workshopov a konferencií pod názvom „NEXT EUROPE“ organizovaných Európskou akadémiou vied a umení v Prahe, Ľubľane, Salzburgu, Budapešti, Ríme a v Benátkach. Konferencia bola súčasťou aktivít slovenského predsedníctva v Rade EÚ a záštitu nad podujatím prevzal minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Lajčák.
